Ako sú Peer-to-peer pôžičky regulované?

Peer-to-peer pôžičky na Slovensku, v zmysle dohľadu nezávislého regulátora, regulované nie sú. Z právneho hľadiska zmluvy o pôžičke medzi dvoma fyzickými osobami riadia ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nevsťahuje sa na ne ani Fond ochrany vkladov, ako pri bankách, ani Garančný fond, ako pri obchodníkoch s cennými papiermi. 

Tvrdenie niektorých platforiem, že sú "regulované" všeobecne záväznými nariadiniami, je len marketingovým ťahom. Zákony o ochrane spotrebiteľa, o ochrane osobných údajov, o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, či Zákon o elektronickom obchode platia pre každý podnikateľský subjekt bez rozdielu a nepredstavujú reguláciu v pravom zmysle.

Naproti tomu Českej republike môžu byť tieto subjekty licencované Českou národnou bankou ako "poskytovatelia platobných služieb malého rozsahu". Je to malý krok vpred k vyššej dôvere a istote investorov.

Oplatí sa požičať si prostredníctvom P2P pôžičky "od ľudí ľuďom"?

Mám chuť odpovedať jedným slovom: "nie". No téma je trochu komplexnejšia.

Čo znamená chýbajúca regulácia P2P pôžičiek pre dlžníkov?

Na platformy P2P pôžičiek sa nevzťahujú obmedzenia, ktoré platia pre banky, lízingovky, pre splátkové či nebankové spoločnosti, ponúkajúce úvery fyzickým osobám. Prostredníctvom peer-to-peer platformy si tak môžete požičať aj ak Vám nepožičali v banke alebo v nebankovke. 

Prvá otázka, ktorú by ste si mali položiť je: "Naozaj si musím požičať?" Ak vás odmietli v banke aj v nebankovke, pravdepodobne ste na hranici svojich možností splácať a tie spoločnosti to vedia. Cena za takúto pôžičku bude pravdepodobne vysoká. RPMN sa začína od 12-13%, bežne 18-19%, no vzhľadom na neexistujúcu reguláciu, sa cena za požičanie peňazí môže vyšplhať aj vyššie.

Áno, má zmysel požičať si lacno. Hypotekárny úver na kúpu bytu za 0,4% p.a. alebo na auto ak je v ponuke úver/lízing bez navýšenia. To sú lacné peniaze. No ak ste si tento rok nenašetrili 500€ na nový televízor, odkiaľ zoberiete 600€ na jeho splátky v budúcom roku?

Kedy sa oplatí využiť pôžičku od ľudí?

Je jedna situácia, kedy môže mať pôžička "od ľudí" zmysel. Môže byť alternatívou pre tých, ktorí chcú dofinancovať kúpu nehnuteľnosti na bývanie, ale už im z hľadiska obmedzení NBS banka ďalšie peniaze nedá?

Príkladom je situácia, keď v banke narazíte na Limit ukazovateľa celkovej zadlženosti k príjmu (debt-to-income, DTI), ktorý je 8 – násobok ročného príjmu čistého. Banka vám viac ako osemnásobok ročného príjmu nepožičia, no vy si chcete kúpiť byt či dom, ktorý je drahší. Môžete sa buď uskromniť, alebo ak vám to príjem dovoľuje požičať si prostredníctvom P2P. Keďže nie je regulovaný, nepodlieha obmedzeniam ako banky. Našťastie, P2P spoločnosti majú pre financovanie nehnuteľností špeciálne produkty. Úrokové sadzby začínajú na prijateľných 5,9% a po zohľadnení poplatkov sa RPMN vyšplhá blízko k 8%. Nie sú to najlacnejšie peniaze a mali by ste sa ich snažiť splatiť čo najrýchlejšie.

Sú inzerované nízke úrokové sadzby na pôžičkách reálne?

Český Zonky inzeruje úrokovú sadzbu začínajúcu sa na 2,99% v Českých Korunách a slovenský Žltý Melón 4,4% v Eurách. Sú tie sadzby reálne?

1. Na úrokovú sadzbu sa ešte nabalia poplatky.
   Zonkyho 2,99% úrok tak vyskočí na 6,98% RPSN* pri pôžičke na 1 rok a na 3,63% na 7 rokov.
   Úroková sadzbá 5,9 % p. a. od Melóna, vyskočí po prirátaní polatkov RPMN vo výške 8,53 % (priklad pôžičky na 5 rokov)
2. Iba mizivé percento žiadateľov dostane tú inzerovanú sadzbu. Väčšina si požičiava drahšie. Priemernú sadzbu úrokov na pôžičkách Žltý Melón nezverejňuje, no možno ju odhadnúť na 12-13% p.a.
   U Zonkyho v priemere investujete za 7,5% p.a. Z dát na Zonky.cz sa dá tiež vypočítať, že iba 1 zo 70 klientov naozaj dostal tú najnižšiu inzerovanú úrokovú sadzbu 2,99%. Ostatný platia viac, viď graf.

*RPSN - "roční procentní sazba nákladů" je Český ekvivalent našeho RPMN, teda ročná percentuálna miera nákladov

Oplatí investovať do Peer-to-peer pôžičiek?

Žijeme vo svete nulových až negatívnych úrokových sadzieb. Banky nám neplatia za naše peniaze nič. Hľadanie výnosu je preto samozrejmé a oblasť financovania spotrebných úverov je jedným z mála miest, kde dnes ešte investori nájdu pomerne vysoký výnos. Je škoda, že Slovensko je tak malá krajina a nikto z hráčov na poli spotrebných úverov nefinancuje formou high-yield dlhopisov. Drobným investorom tak priame požičiavanie iným ľuďom zostalo ako jedna z mála foriem zrozumiteľného, no vysoko rizikového, zhodnocovania peňazí. 

Pri investovaní do P2P pôžičiek si dajte zvlášť záležať na diverzifikácii. Téme zostavenia portfólia je venovaný celý odsek nižšie "Ako by malo vyzerať vaše investičné portfólio."

Možno si vybrať do akých pôžičiek investujem a do akých nie?

Závisí od platformy. Zonky a Žltý Melón vám ponúkajú na výber komu požičiate. Každému veriteľovi pridelia interné hodnotenie rizika a na základe tohto hodnotenia aj úrokovú sadzbu zodpovedajúcu riziku. Vy si potom môžete vyberať medzi viac a menej rizikovými investíciami. Aničke na novú práčku požičiate, Jožkovy na nový mobil nie. Táto forma je síce zaujímavá, dá sa s ňou hrať a dáva vám pocit, že pomáhate konkrétnym ľuďom. No vzhľadom na potrebu širokej diverzifikácie mi to príde ako trochu "zbytočné hranie sa".

P2P platformy ako Zinc Euro vám vaše peniaze rozdelia medzi 100 alebo viac dlžníkov sami. Nemusíte nič riešiť a nad ničím špekulovať. Odpadá tu síce ten "sociálny" aspekt, no ak investor nemá času na babranie sa, uprednostní rýchlosť a jednoduchosť.

Rýchlosť schválenia a poskytnutia pôžičky

Platformy, ktoré rozdelujú peniaze investorov automaticky a tie ktoré dávajú investorom možnosť automatického (re)investovania, dokážu rýchlosťou konkurovať bankám a nebankovkám.

No platformy, kde sa veritelia musia "ručne" vyskladať desiatky investorov na každú pôžičku, sú pomalé. Na Žltom Melóne može trvať týždeň, kým sa investori vyskladajú na pôžičku.

Žijeme vo svete, kde chceme aby pôžička bola schválená počas návštevy kamennej predajne alebo krátko po potvrdené online nákupu. Mám za to, že rýchle firmy dokážu získavať "kvalitnejších" dlžníkov aj pri vyšších úrokových sadzbách ako tie pomalé.

Ako jednotlivé plaftormy minimalizujú riziko pre investora?

Existujú tri spôsoby ako sa jednotlivé platformy vysporadúvajú s rizikom úverov, ktoré dlžníci prestali splácať.

1. Samozrejme všetky platformy podlžnosti vymáhajú. To je ich primárna funkcia, za to ich, ako investor, platíte.
2. Niektoré Peer to peer platformy zriaďujú garančný fond. Funguje tak Zinc Euro. Do garančného fondu smeruje 20% z každej splátky a z tohto garančného fondu potom kryjú straty istiny investorom. Inými slovami, ak váš dlžník prestane splácať, garančný fond vám kompenzuje stratu istiny, teda požičanej sumy. Ušlé úroky vám fond nekompenzuje, takže v prípade nesplácania pôžičky dlžníkom síce neprerobíte, ale ani nezarobíte.
3. Niektoré platformy garantujú, že takýto „pokazený“ úver od vás odkúpia. Garanciu odkupu nájdete najmä u zahraničných, pobaltských platforiem. SK/CZ väčší hráči ho neponúkajú. Samozrejme pri "BuyBack Guarantee", teda pri garancii odkupu pokazeného úveru sa spoliehate na kredibilitu platformy, ktorá vám nemusí byť známa. Riziku defaultu samotnej platformy sa venujem nižšie.

Aké výnosy možno dosiahnuť pri investíciách do peer to peer pôžičiek "od ľudí ľudom"?

Zinc Euro ponúka výnos pred zdanením od 5,5%. Tento výnos je síce menší ako inde, no cena za nižší výnos je vyššia istota návratnosti invstície, vďaka garančnému fondu. Pri väčších investovaných sumách sa výnos môže vyšplhať až na 8%.

Primerná úroková sadzba na Žltom Melóne je 9-9,5%. Po odrátaní poplatku vo výške 1% by tak investorom malo zostať 8-8,5% výnosu pred zdanením. No bez možnosti odkupu, bez garančného fondu iba s možnosťou predaja na sekundárnom trhu.

Na Zonky je priemerná úroková sadzba 7,5% čo pri priemernom poplatku 2,1% pre investora znamená hrubý výnos 5,4% pred zdanením, v Českých Korunách. Opäť bez možnosti odkupu, bez garančného fondu iba s možnosťou predaja na sekundárnom trhu. V prípade Zonkyho by som tomu sekundárnemu trhu veril viac ako u Melónu. Predsa len Zonky je cca 27x väčšia platforma ako Melón.

Aké sú riziká a kedy sa neoplatí investovať do Peer-to-peer pôžičiek?

Riziká investovania prostredníctvom peer to peer platforiem do pôžičiek iným ľuďom sú vysoké, no zároveň by som povedal, že sú zrozumiteľné a znesiteľné.

Zrozumiteľné riziko

Zrozumiteľné znamená, že viete kam a ako sú vaše peniaze investované. Idú väčšinou do pôžičiek ľuďom, ktorým nepožičala banka ani nebankovka. Teda investujete do pôžičiek ľuďom, ktorý už sú pravdepodobne hodne zadĺžení. Pokiaľ tomuto riziku nerozumiete alebo nie ste s ním OK, neinvstujte.

Znesiteľné riziko

Znesiteľné toto kreditné riziko je v prípade, že

1. Platforma si dobre plní svoju funkciu pri určovaní kredibility a bonity klienta. A teda, že korektne určí úrokovú sadzbu podľa podstupovaného rizika. A zároveň, že nepožičia úplne hocikomu.
2. Toto riziko je znesiteľné ak je diverzifikované, teda rozložené medzi veľké množstvo dlžníkov. Žltý Melón z platforiem odporúča riziko rozložiť minimálne medzi 40 dlžníkov, Zinc Euro riziko automaticky rozkladá medzi 100-ku dlžníkov. Takúto diverzifikáciu považujem za adekvátnu a v dlhodobom horizonte by mala fungovať.

Riziko krachu samotnej platformy

Ak by skrachovala platforma o peniaze síce neprídete, pôžičkový vzťah je medzi vami a stovkou iných fyzických osôb. No prípadné vymáhanie od dlžníkov, bez podpory platformy, by bolo šialene komplikované a nákladné.

Zároveň je hodne otázne, čo by sa stalo v prípade krachu platformy s peniazmi, ktoré nemáte práve investované a ležia na účte samotnej platformy. Na Slovensku mám za to, že tie peniaze nie sú zákonom oddelené od majetku firmy a prípadný exekútor by na ne mohol siahnuť. Firmy o nich síce účtujú oddelene a zmluvne im nepatria, no vzhľadom na chýbajúcu reguláciu sa na ne nevzťahuje oddelenie majetku ako pri o.c.p., fondoch alebo investičných spoločnostiach. (To je môj osobný názor.)

Zdaňovanie výnosov z P2P pôžičiek

Žiaľ P2P nie je daňovo optimálna forma investovania a vysoké zdanenie je jedným z najväčších dôvodov, prečo sa v konečnom zúčtovaní investícia do P2P pôžičiek nemusí oplatiť.

Z výnosov musíte zaplatiť 19% daň z príjmu a k tomu ešte 14% zdravotné poistenie. Čo je ešte horšie, nemôžete zarátať zisky zo stratami. Ak zarobíte 100€ na úrokoch a pôžičky vo výške 100€ sa vám nevrátia, zarobili ste síce nulu, no zo 100€ úrokových výnosov zaplatíte 19+14% dane a odvody. Kapitálovú stratu -100€ si neviete zarátať voči úrokovému príjmu +100€. Je to jeden z dôvodov prečo inklinujem skôr ku spoločnostiam ponúkajúcim odkup alebo garančný fond.

Výnosy a zdanenie peer to peer pôžičiek - konkrétne čísla

5,5% hrubý výnos znamená 3,7% čistý výnos po zaplatení daní a odvodov. To je málo vis-a-vis iným možnostiam podobným a lepším rizikovým profilom.

Pri malých sumách sa Vám P2P a iné formy alternatívnych investícií (Crowd funding, Crypto) neoplatia, kvôli zbytočnému masochizmu okolo vypĺňania daňového priznania.

Ak dáte do P2P 1000€ zarobí Vám povedzme 50-100€. A kvôli zarobenym 50-100€ a zaplateniu 10-20€ daní, budete mať zbytočnú povinnosť vypĺnať DP. Zamyslite sa preto aká zarobená suma Vám stojí za to, aby ste si kazili prvé jarné dni.

Ako by malo vyzerať vaše investičné portfólio.

V minulosti sa v praxi uplatňovala teória, že zloženie portfólia má byť 60% akcie 40% dlhopisy. Rozšírením a zvýšenou popularitou alternatívnych investícií sa im začala postupne pripisovať váha na úrovni 10%. Preto by portfólio mohlo vyzerať 60-30-10 (60% akcie, 30% dlhopisy a 10% alternatívne investície).
No vo svete nulových až negatívnych úrokových sadzieb ponechať 30% v dlhopisoch by bolo plytvaním výnosom bez znižovanie rizika. Preto môj osobný pohľad na to, ako má v roku 2021 vyzerať vaše portfólio je 70 až 75% akcie, maximálne 15% dlhopisy a zvyšok, teda 10 až 15% Alternatívne Investície.

Investičný horizont je dôležitý

Samozrejme vždy záleží od investičného horizontu. Investičný horizont je čas, na ktorý vieme, že peniaze nechceme potrebovať, alebo čas, kedy si peniaze vyberieme a použijeme na zamýšľaný účel. Tým účelom môže byť dôchodok, štúdium detí na zahraničnej vysokej škole, kúpa bytu, auta. Rôzne životné situácie vieme spojiť s ich investičným horizontom.

1. Ak hovoríme o investičnom horizonte "na dôchodok", teda 20 - 30 rokov, kľudne môžte mať aj 100% v akciových indexových ETF fondoch.
2. Pri strednom investičnom horizonte, povedzme 5 až 7 rokov, môžte ísť s alternatívnymi investíciami na ich maximum, blízko 20%.
3. Na najkratšom konci spektra, teda pri investičných horizontoch okolo 3 rokov, zase maximalizujte peňažné a dlhopisové investície.

Alternatívne som na svoje úspory môžte pozrieť aj nasledovnou optikou:
- akciovú zložku držíte na dôchodok
- dlhopisy držíte za účelom likvidity
- alternatívne investície držíte za účelom strednodobého príjmu

Jeden z dôvodov, prečo som slovo príjmu použil len pri alternatívnych investíciách je fakt, že slovenské daňové zákony zvýhodňujú investovanie do aktív, ktoré neplatia výnosy, ale ich akumulujú.