Všetci vedia prečo je živnosť výhodnejšia ako zamestnanie.

Vyjadrené v percentách, živnostníci platia rovnaké dane a približne rovnaké odvody ako zamestnanci. Ten podstatný rozdiel je v tom, že dane a odvody živnostníkov sa počítajú z ovela nižšieho “vymeriavacieho základu”.  Odvody, ktoré platí zamestnanec a jeho zamestnávateľ sa počítajú z hrubej mzdy. V prípade živnostníka do výpočtu vymeriavacieho základu vstupuje (okrem iného) zisk, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami živnostníka.

Dane

Ak živnostník vedie účtovníctvo dokáže si svoje príjmy znížiť o výdavky, čo zamestnanec nedokáže. A tak zamestnanec spláca lízing auta z čistého príjmu po zdanení, zatiaľ čo živnostníkovi vstupuje lízing auta do nákladov a znižuje mu tak daňové aj odvodové zaťaženie. Šikovní živnostníci tak roky neplatia takmer žiadne dane a len minimálne odvody.

A tí, čo nechcú účtovať, ani nemusia. Zákon o dani z príjmu umožňuje živnostníkovi paušálne si odrátať 60 % z jeho príjmov (maximálne do sumy 20 000€).

Daňové zaťaženie živnostníka čo neúčtuje, uplatňuje si paušálne výdavky a zarába do 2777,77€ mesačne predstavuje <6% z príjmu (40% z 15%). V porovnaní s 19%-ným daňovým zaťažením zamestnanca, živnosť jasne vyhráva. (Reálne je daňové zaťaženie ešte o nižšie. Vďaka nezdaniteľnej časti základu dane.)

Odvody

Živnostníci prvý kalendárny rok a 6 alebo 9 mesiacov nasledovného roku podnikania, neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Nasledujúce roky platia odvody vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu, minimálne 167,89 €. Zdravotné odvody sú 14% z vymeriavacieho základu, min. 70,91 € (v roku 2020).

Spolu 238,80 € mesačne možno neznie ako málo peňazí. No minimálne odvody živnostníka sú približne rovnaké ako odvody zamestnanca, ktorý zarába 680 € mesačne. Pri priemerne mzde na Slovensku okolo 1100 € mesačne sa zdá, že živnostníčiť sa oplatí väčšine ľudí. No je to naozaj tak? Pokračujme v porovnaní berúc do úvahy aj vplyv na budúci dôchodok.

Vplyv odvodov živnostníka na dôchodok - výpočet

Do vymeriavacieho základu pre živnostníka vstupujú príjmy mínus náklady, prípadne živnostníci majú možnosť si odrátať 60% príjmov ako paušálne náklady. Živnostníci majú preto podstatne nižšie vymeriavacie základy ako zamestnanci, zarábajúci podobné peniaze na základe pracovnej zmluvy.

V našom dôchodkovom systéme nie je podstatné, koľko ste do poisťovne odviedli odvodov, ale z akej sumy boli tieto odvody vypočítavané. Inými slovami, nie sú dôležité odvody, ale vymeriavací základ. Váš vymeriavací základ sa za každý rok spriemeruje a tento priemer sa porovná s priemernou mzdou v ekonomike. Ak váš vymeriavací základ (mzda)  je 900 EUR, a priemerná mzda je 1000 EUR, dosiahnete OMB - “osobný mzdový bod” v hodnote 0,9. Ak vaša mzda je 1350 EUR, dosiahnete 1,35. Za každý rok sa takto vypočíta hodnota OMB. Pred odchodom do penzie sa súčet hodnôt OMB za jednotlivé roky vydelí počtom rokov. Tak vznikne priemerný osobný mzdový bod (POMB).

Vzorec na výpočet dôchodku

POMB je kľúčovou premennou do vzorca výpočtu dôchodku z Sociálnej Poisťovne. Počet odpracovaných rokov a “aktuálna dôchodková hodnota” sú ďalšie dva.

Starobný dôchodok = počet odpracovaných rokov * priemerný osobný mzdový bod * aktuálna dôchodková hodnota

(Podrobne o fungovaní Sociálnej poisťovne, o solidarite a o dôchodkoch z prvého piliera píšem v samostatnom článku.)

Tri konkrétne príklady

Porovnanie si ukážeme v 3 príjmových úrovniach: na úrovni premennej mzdy (1100€), na úrovni jej dvojnásobku a trojnásobku.

Pre porovnanie dôchodkov využijeme štvorpilierovú kalkulačku na webe PEPP.sk

1. Ako príklad si zoberieme človeka vo veku 44 rokov. Takisto si zadefinujeme, že z II, III, IV piliera chceme dôchodok poberať 15 rokov. (Zo sociálky je dôchodok doživotný.)
2. Pri výpočte budeme meniť iba zadanú sumu mzdy: 1100, 2200 a 3300€ mesačne. Pre živnostníka použijeme ich odhadované vymeriavacie základy. V prvom prípade na úrovni minimálneho vymeriavacieho základu 506,50€ , v druhom 40% porovnávanej mzdy, teda 880€. V poslednom príklade je vymeriavací základ živnostníka, ktorý fakturuje 3300€ mesačne 1633,33€.Prečo? Podľa štatistík Sociálnej poisťovne vyše 80 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Pri živnostníkoch, čo platia viac ako minimum, budeme predpokladať, že si uplatňujú 60% paušálnych výdavkov, maximálne 20000 ročne.

3. Povieme si, že živnostník aj zamestnanec sú účastníkom II. piliera, sú v ňom už 10 rokov a budeme trochu smutný, že sú (ako väčšina) v dlhopisovom-garantovanom fonde.

(Inak všetko užitočné o II. pilieri podrobne a ľudskou rečou nájdete tu: ....)

4. Zároveň si povieme, že nesporia v III. ani vo IV. Pilieri. A stlačíme “Spočítať penzie”.

Výsledky porovnania: úspora živnostníka na daniach a odvodoch versus strata na dôchodku

1. Plat 1100 € hrubého mesačne vs. Faktúrovanie 1100€ mesačne (minimálny vymeriavací základ 506,50€)

Úspora na daniach a odvodoch predstavuje 407€.
Strata na budúcich dôchodkoch 211€ v dnešných cenách.

(Toto je dôležitá kvalita kalkulačky, že poskytuje výsledky prerátané na dnešné ceny. Porovnávame tak “hrušky s hruškami”. Neznamená to, že penzia živnostníka o 20 rokov bude nižšia o 212€ v kúpnej sile roku 2040. Ona bude nižšia o 212€ v dnešnej kúpnej sile peňazí. )

2. Plat 2200 € hrubého mesačne vs. Faktúrovanie 2200€ mesačne (odhadovaný vymeriavací základ 880 €)

Úspora na daniach a odvodoch predstavuje 945€.
Strata na budúcich dôchodkoch 454€ v dnešných cenách.

3. Plat 3300 € hrubého mesačne vs. Faktúrovanie 3300€ mesačne (odhadovaný vymeriavací základ 1633€).

Úspora na daniach a odvodoch predstavuje 1291€.
Strata na budúcich dôchodkoch 526€ v dnešných cenách.

Nedostatky tejto kalkulácie

1.            Kalkulácia počíta so situáciou, kde živnostník je celý život živnostník a zamestnanec je celý život zamestnanec. V reálnom živote si môžme povedať, že ak ste pol života živnostník a pol života zamestnanec, tak váš výpadok na dôchodku bude polovičný oproti výsledkom v tabuľke.

2.            Výpočet  trochu ignoruje to obdobie živnostenského podnikania kedy prvý rok, rok a pol, môžete podnikať bez platenia sociálnych odvodov.  Je samozrejmé, že obdobie, kedy živnostník nemusí platiť úplne žiadne odvody do Sociálnej Poisťovne je finančne mimoriadne výhodné.

3.            V zmysle dnešných zákonov existuje minimálny dôchodok, s ktorým kalkulačka vo vzdialenej budúcnosti nepočíta. Nižšie si povieme prečo a, čo to znamená pre živnostníka.

Minimálny dôchodok

Výška minimálneho dôchodku sa rovná 33 % priemernej mzdy (spred dvoch rokov) plus 2 % zo sumy životného minima, za každý rok nad 30 odpracovaných PLUS 3 % zo sumy životného minima, za každý rok nad 40 odpracovaných. Minimálny dôchodok v roku 2021 je od 334,30€ do 410€ mesačne. Ak sa vám zdá, že táto suma je fakt malá a ťažko z nej vyžiť, máte pravdu. No ešte vždy je minimálny dôchodok nastavený pomerne vysoko. Skúste ma hneď neukameňovať za toto tvrdenie. Pridám pár argumentov.

1. Keď sa pozriete do tabuľky zistíte, aký dôchodok si “zaslúžia” dôchodci v uvedenom príklade. Ide o čísla berúce do úvahy zhoršujúcu sa demografiu a udržanie deficitu SP na rozumnej úrovni. (Podrobne o tom, ako kalkulačka počíta, nájdete info v samostatnom článku.)Zamestnanec so mzdou 1100€  by mal skončiť s dôchodkom 327€ (všetko v dnešných cenách) a živnostník, čo platí minimálne odvody si reálne o 20 rokov zaslúži dôchodok 185€. Viem, že sú to hrozné čísla, ale je to “len” neúprosná matematika.  Tieto čísla len podčiarkujú, že 334€-410€ a viac minimálneho dôchodku je voči živnostníkom veľmi štedrá ponuka a všetci, čo platia plné odvody, budú živnostníkom a s.r.o.-čkarom dotovať aj dôchodky.
2. Minimálny dôchodok bude rásť spolu s tým, ako bude rásť priemerná mzda. To znie fér, však? Len toto pravidlo "zabúda " na to, že ten počet pracujúcich na jedného dôchodcu bude klesať. Preto takto nastavený spôsob výpočtu minimálneho dôchodku bude dlhodobo neudržateľný a zmrazenie minimálnej penzie bude skôr či neskôr potrebné.

Živnostníci sa dnes rozhodli správne. Ako majú zabrániť svojej chudobe v budúcnosti, na dôchodku?

Z výpočtov, ktoré sme dnes s vami prešli, jasne vyplýva, že byť živnostníkom sa v porovnaní so zamestnancom oplatí. (Výnimky viď nižšie.) Otázkou zostáva, čo by mal živnostník robiť, aby sa mal relatívne lepšie nielen dnes, ale aj na penzii?

Sú na to v podstate dva veľmi jednoduché, kroky. Dokonca aj kalkulačka ich spomína.

1.            V druhom pilieri prejdite do indexového fondu. (Ak máte menej ako 50 rokov.)

2.            Začnite sporiť a investovať vo IV pilieri.

Koľko by mal živnostník investovať do IV. Dôchodkového piliera, aby mal rovnaký dôchodok ako podobne zarábajúci zamestnanec (ktorý v IV. Pilieri nesporí)?

Odpoveď nájdete na spodnom riadku tabuľky. Tých 80% živnostníkov, čo platia len minimálne odvody, by mali do IV. Piliera investovať  94€ mesačne.

Tí, čo fakturujú 2200€ mesačne a uplatňujú si paušálne výdavky, by mali do IV. Piliera investovať  203€ mesačne. 

Tí, čo fakturujú 3300€ mesačne a uplatňujú si paušálne výdavky, by mali do IV. Piliera investovať  235€ mesačne.

Na čo si dať pozor pri “zamestnávaní” na živnosť

Schválne dávam slovo zamestnanie do úvodzoviek. Živnosť sa neoplatí, ak by išlo len o zakrývanie závislej činnosti živnosťou na účely daňovej či odvodovej optimalizácie.

Byť živnostníkom je samozrejme legálne. No obchádzanie platenia daní a odvodov samozrejme legálne nie je.

Zamestnanie

Zamestnanie je závislá činnosť. Teda činnosť, kde vykonávate príkazy nadriadeného,  zamestnávateľa. Ste podriadený svojmu šéfovi.

Živnosť

Živnosť je podnikanie. Samostatné. Nie je to závislá činnosť. Ste samostatný podnikateľský subject. Síce nezávislý, no závislí na objednávkach zákazníkov, ktoré chcete plniť.

Na jednej strane je zmysluplné fungovať ako živnostník ak ste programátor, IT-čkar, copywriter, alebo akákoľvek osoba schopná pracovať samostatne “pre klienta”. Podobne manažér, ktorý by bol externý partner firmy a riadil interný tím, samostatne. Aj to sa asi dá obhájiť ako poskytovanie poradenských (riadiacich) služieb.

No byť skladníkom, šoférom VZV alebo predavačkou na živnosť, to mi už príde hodne “strapaté” a ťažšie obhájiteľné. Najmä ak by ste boli v kolektíve, kde viacerí vykonávate rovnakú činnosť, všetci sú zamestnanci, len vy ste živnostník. Do to ho ho by som neodporúčal ísť. Ani zamestnancovi ani zamestnávateľovi.

Ako férovo rozdeliť, čo sme nedali štátu

Ako je všeobecne známe sociálne a zdravotné odvodu sú vysoké a ako preukázala aj naša analýza, byť živnostníkom sa oplatí. Ak by ste však od zamestnávateľa počuli ponuku stať sa živnostníkom a fakturovať mu rovnakú sumu, ako máte ako hrubý plat, oplatí sa to viac tomu zamestnávateľovi ako vám.

Dôvodom je rozdelenie odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa. Zamestnancovi z hrubej mzdy strhnú 4% zdravotných a 9,4% sociálnych odvodov. Zamestnávateľ doplatí z hrubej mzdy 10% zdravotných a a 25,2% sociálnych odvodov. Pomer odvodov delených medzi zamestnanca a zamestnávateľa je tak 13,4 k 35,2 alebo 1 ku 2,6. (Zamestnávateľove odvody sú 2,6-krát vyššie ako zamestnancove.)

Aby ste si férovo rozdelili to, čo nedáte štátu, mal by vám zamestnávateľ ponúknuť na faktúru platiť aspoň o 10%-11% viac, ako je váš hrubý plat v zamestnaneckom pomere.